{"id":1808,"date":"2016-03-07T12:38:38","date_gmt":"2016-03-07T11:38:38","guid":{"rendered":"https:\/\/www.vodnaagencija.org\/sk\/region\/"},"modified":"2016-04-05T00:25:11","modified_gmt":"2016-04-04T22:25:11","slug":"region","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/vodnaagencija.org\/sk\/region\/","title":{"rendered":"Region"},"content":{"rendered":"

VODN\u00dd AGENT – Podunajsk\u00fd regi\u00f3n<\/strong><\/p>\n

Zriadenie medzin\u00e1rodn\u00e9ho syst\u00e9mu spolo\u010denskej zodpovednosti vo\u010di vod\u00e1m<\/strong><\/p>\n

Celkov\u00fd cie\u013e:<\/strong><\/p>\n

\u00a0 \u00a0Vytvorenie syst\u00e9mu medzin\u00e1rodnej spolupr\u00e1ce a konektivity neust\u00e1lym pozdvihovan\u00edm
v\u00fdchovy det\u00ed, povzbudzovan\u00edm k premyslen\u00e9mu ka\u017edodenn\u00e9mu konaniu a podnecovan\u00edm k zmen\u00e1m spr\u00e1vania v smere racion\u00e1lneho a svedomit\u00e9ho zaobch\u00e1dzania s vodou ako nevyhnutn\u00fdm existen\u010dn\u00fdm zdrojom .<\/p>\n

\u0160pecifick\u00e9 ciele:<\/strong><\/p>\n

    \n
  1. Zavedenie priameho doh\u013eadu spotreby vody, \u010d\u00edm sa za\u010dne proces racionaliz\u00e1cie spotrebovanej vody v \u0161kol\u00e1ch a \u0161k\u00f4lkach<\/li>\n
  2. Prepojenie cez aplik\u00e1ciu, ktor\u00e1 umo\u017e\u0148uje vidie\u0165 spotrebu a vytv\u00e1ra mo\u017enos\u0165 pre medzin\u00e1rodn\u00fa komunik\u00e1ciu<\/li>\n
  3. V\u00fdchova na t\u00e9mu zodpovedn\u00e9ho zaobch\u00e1dzania s vodu (voda v pr\u00edrode, potreby a spotreba, zne\u010distenie, vodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo a energetick\u00e1 \u00fa\u010dinnos\u0165 v\u00fdroby pitnej vody a \u010distenie odpadov\u00fdch v\u00f4d<\/li>\n<\/ol>\n

    S\u00favislosti:<\/strong><\/p>\n

    \u00a0 \u00a0Voda je obzvl\u00e1\u0161\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fd zdroj nevyhnutn\u00fd v ka\u017edodennom \u017eivote ako pitn\u00e1 voda aj \u00fa\u017eitkov\u00e1 voda, pri v\u00fdrobe potrav\u00edn, ale aj v doprave a cestovnom ruchu<\/strong>. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 upozorni\u0165 v\u010das na nutnos\u0165 zodpovedn\u00e9ho zaobch\u00e1dzania s vodou v zmysle racion\u00e1lnej spotreby, zn\u00ed\u017eenia a eliminovania zne\u010distenia, i svedomit\u00fdch \u00faprav, ktor\u00e9 by br\u00e1nili pr\u00edvalov\u00fdm vod\u00e1m a z\u00e1plav\u00e1m. Nedostatok pitnej vody je probl\u00e9m, ktor\u00e9mu bude \u010deli\u0165 do roku 2030 polovica obyvate\u013estva Zeme. Mno\u017estvo pitnej vody s n\u00e1hlym zv\u00fd\u0161en\u00ed po\u010dtu obyvate\u013estva a \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00edm zne\u010disten\u00edm sa prudko zni\u017euje. Zo v\u0161etk\u00fdch v\u00f4d na Zemi 97,5 % tvor\u00ed slan\u00e1 voda, zo zvy\u0161n\u00fdch 2,5 % sladkej vody je 70 % zamrznutej v \u013eade, zvy\u0161n\u00e1 mno\u017estvo tvor\u00ed podzemn\u00e1 voda a \u010dasto sa nem\u00f4\u017ee pou\u017ei\u0165 na pitie. Na spotrebu je k dispoz\u00edcii menej ako 1% v\u0161etk\u00fdch v\u00f4d. Viac ako 1 miliarda \u013eud\u00ed nem\u00e1 nijak\u00fd pr\u00edstup k pitnej vvode a kv\u00f4li kon\u0161tantn\u00e9mu nedostatku vody denne umrie 5-tis\u00edc \u013eud\u00ed na celom svete. Priemern\u00e1 spotreba vody v Eur\u00f3pe je 150 litrov\/de\u0148. Spotreba vody je 2-kr\u00e1t r\u00fdchlej\u0161ia ako jej v\u00fdroba. V\u010dasn\u00e9 vzdel\u00e1vanie det\u00ed v oblasti ochrany \u017eivotn\u00e9ho prostredia je z\u00e1kladom udr\u017eate\u013en\u00e9ho rozvoja. Deti s\u00fa chtiv\u00e9 po poznan\u00ed a prirodzene sk\u00famaj\u00fa. U\u017e pri najmen\u0161\u00edch podnetoch si m\u00f4\u017eu vybudova\u0165 dobr\u00fd vz\u0165ah k pr\u00edrode, rozvin\u00fa\u0165 si spr\u00e1vny pr\u00edstup k potrebe ochrane \u017eivotn\u00e9ho prostredia.<\/p>\n

    \"region-ilustracija\"<\/a><\/p>\n

    Cie\u013eov\u00e1 skupina:<\/strong><\/p>\n

      \n
    1. deti pred\u0161kolsk\u00e9ho a \u0161kolsk\u00e9ho veku, ktor\u00ed s\u00fa ve\u013emi vn\u00edmavou cie\u013eovou skupinou pri spolupr\u00e1ci. Vzdel\u00e1van\u00edm a preb\u00fadzan\u00edm det\u00ed formujeme bud\u00face gener\u00e1cie dospel\u00fdch s vyformovan\u00fdm povedom\u00edm o vode ako pr\u00edrodnom bohatstve, ktor\u00e9 nie je nevy\u010derpate\u013en\u00e9 a strategicky je d\u00f4le\u017eit\u00e9 a potrebn\u00e9 pre pre\u017eitie \u010dloveka, ale aj celej plan\u00e9ty. V\u00fdchovou det\u00ed vpl\u00fdvame i na ich bezprostredn\u00e9 okolie, a tak nepriamo vzdel\u00e1vame prakticky cel\u00fa miestnu komunitu.<\/strong><\/li>\n
    2. Lok\u00e1lne samospr\u00e1vy, spr\u00e1vy miest ako opr\u00e1vnen\u00e9 org\u00e1ny \u0161t\u00e1tu a spr\u00e1vy, s ktor\u00fdmi je nevyhnutn\u00e9 za\u010da\u0165 komunikova\u0165 s cie\u013eom \u013eah\u0161ej a efekt\u00edvnej\u0161ej realiz\u00e1cie projektu<\/li>\n
    3. odborn\u00e9 rezortn\u00e9 in\u0161tit\u00facie a verejn\u00e9 podniky, s ktor\u00fdmi je potrebn\u00e9 nadviaza\u0165 spolupr\u00e1cu, pokia\u013e ide o technick\u00fa podporu a projektov\u00fa pomoc, a to na \u00farovni \u0161pecifickosti a zlo\u017eitosti tejto t\u00e9my vzh\u013eadom na rie\u0161en\u00e9 probl\u00e9my<\/li>\n
    4. Spolo\u010dnosti, ktor\u00e9 vedome pracuj\u00fa na programe spolo\u010denskej zodpovednosti, dobrovo\u013en\u00edctva a zapojenia do projektov a ob\u010dianskych iniciat\u00edv.<\/li>\n<\/ol>\n

      Aktivity:<\/strong><\/p>\n

      \u00a0 K prev\u00e1dzke syst\u00e9mu priamej kontroly spotreby vody a prihlasovania sa \u00fa\u010dastn\u00edkov je vytvoren\u00e1 technicko-didaktick\u00e9 pom\u00f4cky v podobe meracieho pr\u00edstroja a internetovej aplik\u00e1cie Vodn\u00fd agent, prostredn\u00edctvom ktorej deti zdie\u013eaj\u00fa a porovn\u00e1vaj\u00fa z\u00edskan\u00e9 d\u00e1ta o spotrebe vody s vrstovn\u00edkmi v in\u00fdch \u0161kol\u00e1ch. Merac\u00ed pr\u00edstroj je inovat\u00edvny produkt zo Slovinska, jedine\u010dn\u00fd so svojimi charakteristikami a mo\u017enos\u0165ami pou\u017e\u00edvania.<\/p>\n

      \u00a0 Projekt je zalo\u017een\u00fd na pr\u00e1ci s de\u0165mi, ktor\u00e9 svoje sk\u00fasenosti zdie\u013eaj\u00fa pri \u010dinnostiach v r\u00e1mci projektu. Tu sa ukazuje mo\u017enos\u0165 za\u010dlenenia partnersk\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed a spolo\u010dnost\u00ed, ktor\u00e9 by v z\u00e1ujme svojho strategick\u00e9ho marketingu na\u0161li priestor pre roz\u0161irovanie siete na environment\u00e1lny projekt v oblasti glob\u00e1lnych aktiv\u00edt zachovania kvality a mno\u017estva vodn\u00fdch zdrojov.<\/strong><\/p>\n

      \"Kopija<\/a><\/p>\n

      \u00a0 Na sledovanie spotreby je potrebn\u00e9 dodr\u017ea\u0165 nasledovn\u00fa postup: pou\u017eitie meracieho zariadenia, ktor\u00e9 sa in\u0161taluje priamo na vodovodn\u00fd koh\u00fatik a od\u010d\u00edtava prietok vody. Okrem zis\u0165ovania \u00fadajov spotreby sa ka\u017ed\u00fd u\u010dite\u013e podie\u013ea na vzdel\u00e1van\u00ed det\u00ed, k \u010domu je pripraven\u00fd vzdel\u00e1vac\u00ed bal\u00ed\u010dek, ktor\u00fd obsahuje: merac\u00ed pr\u00edstroj, pokyny na nastavenie a pou\u017eitie zariadenia s videopr\u00edlohou a kurikulum pre pr\u00e1cu s de\u0165mi s n\u00e1vodom na pou\u017eitie aplik\u00e1cie, teda vn\u00e1\u0161anie \u00fadajov na webov\u00fa str\u00e1nku www.vodnaagencija.org\/agent\/<\/a> . Aktivity projektu zah\u0155\u0148aj\u00fa n\u00e1vrh a pr\u00edpravu let\u00e1kov, plag\u00e1tov, odznakov a tla\u010d vlajok, ktorou sa ozna\u010duj\u00fa \u0161koly v r\u00e1mci Vodn\u00e9ho agenta. V\u0161etok tla\u010den\u00fd materi\u00e1l, obracanie sa k verejnosti a kontakty s m\u00e9diami s\u00fa doplnen\u00e9 aj inform\u00e1ciami a logami donorov a partnerov. N\u00e1rodn\u00ed koordin\u00e1tori predkladaj\u00fa spr\u00e1vu o pr\u00e1ci nosite\u013eovi projektu, organiz\u00e1cii Vodn\u00e1 agent\u00fara.<\/p>\n

      \u00a0 Akt\u00edvne vzdel\u00e1vanie, ktor\u00e9 sa uskuto\u010d\u0148uje v \u0161kol\u00e1ch, je prisp\u00f4soben\u00e9 veku a z\u00edskan\u00fdm poznatkom od ukon\u010denia \u0161t\u00fadia (v ka\u017edej krajine osobitne) a zah\u0155\u0148a teoretick\u00fa a praktick\u00fa \u010das\u0165. Teoretickou \u010das\u0165ou s\u00fa interakt\u00edvne predn\u00e1\u0161ky v podobe rozhovorov s de\u0165mi, kv\u00edzu, prezent\u00e1cie a v\u0161eobecnej konverz\u00e1cie. Praktickou \u010das\u0165ou aktiv\u00edt s\u00fa kreat\u00edvne tvoriv\u00e9 dielne na t\u00e9mu vody, \u0161irok\u00e9ho spektra \u010diastkov\u00fdch t\u00e9m alebo aspektov, v ktor\u00fdch m\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o vode. Tieto techniky s\u00fa rozmanit\u00e9, prisp\u00f4soben\u00e9 veku. Takisto je tie\u017e zhotovovan\u00fd register zne\u010dis\u0165ovate\u013eov vodn\u00fdch tokov v miestnych komunit\u00e1ch, kde je projekt realizovan\u00fd a pl\u00e1nuj\u00fa sa aktivity na vyrie\u0161enie t\u00fdchto probl\u00e9mov. S\u00fa\u010das\u0165ou projektov\u00fdch aktiv\u00edt je aj spojenie s komun\u00e1lnymi podnikmi s cie\u013eom, aby obozn\u00e1mili deti s technol\u00f3giou a postupom v\u00fdroby vody a \u010disten\u00edm odpadov\u00fdch v\u00f4d.<\/p>\n

      Podunajsk\u00fd regi\u00f3n v naj\u0161ir\u0161om slova zmysle<\/strong><\/p>\n

      \u00a0 Dunaj je po Volge druh\u00e1 najdlh\u0161ia a druh\u00e1 najvodnatej\u0161ia rieka v Eur\u00f3pe a najdlh\u0161ia rieka v r\u00e1mci kraj\u00edn Eur\u00f3pskej \u00fanie. Dunaj pramen\u00ed vo Schwarzwalde (lesnatej horskej dedine v provincii Baden-W\u00fcrttemberg, na juhoz\u00e1pade Nemecka), a vznik\u00e1 s\u00fatokom riek Brigach a Breg v meste Donaueschingen. \u010ealej te\u010die na v\u00fdchod cez nieko\u013eko ve\u013ek\u00fdch miest v strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe (Viede\u0148, Bratislava, Budape\u0161\u0165 a Belehrad) a po 2850 km vytv\u00e1ra na pobre\u017e\u00ed \u010cierneho mora v Rumunsku a na Ukrajine deltu, ktor\u00e1 je zap\u00edsan\u00e1 na zozname svetov\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO.<\/p>\n

      \u00a0 V minulosti, a dokonca aj dnes, Dunaj bol v\u017edy d\u00f4le\u017eitou medzin\u00e1rodnou vodnou cestou. Dlh\u00fa dobu tvoril aj severov\u00fdchodn\u00fa hranicu r\u00edmskeho \u0161t\u00e1tu. Rieka teraz pretek\u00e1 alebo tvor\u00ed hranicu desiatich kraj\u00edn, radom od prame\u0148a k \u00fastiu: Nemecko<\/strong> (7,5%), Rak\u00fasko<\/strong> (10,3%), na Slovenskom<\/strong> (5,8%), Ma\u010farsko<\/strong> (11,7%), Chorv\u00e1tsko<\/strong> (4,5%), Srbsko<\/strong> (10,3%), v Bulharsku<\/strong> (5,2%), Rumunsko<\/strong> (28,9%), Moldavsko<\/strong> (1,7%) a na Ukrajine<\/strong> (3,8%).<\/p>\n

      \u00a0 Do povodia rieky spad\u00e1 desa\u0165 \u010fal\u0161\u00edch \u0161t\u00e1tov, ktor\u00fdch rieky ako pr\u00edtoky vodou z\u00e1sobuj\u00fa Dunaj: Taliansko<\/strong> (0,15%), Po\u013esko<\/strong> (0,09%), \u0160vaj\u010diarsko<\/strong> (0,32%), \u010cesk\u00e1 republika<\/strong> (2,6%), v Slovinsku<\/strong> (2,2%), Bosna a Hercegovina<\/strong> (4,8%), \u010cierna Hora<\/strong>, Maced\u00f3nsko<\/strong>, Gr\u00e9cko<\/strong> a Alb\u00e1nsko<\/strong> (0,03%).<\/p>\n

      \"region-danube<\/a><\/p>\n

      \u00a0 Jedin\u00e1 ve\u013ek\u00e1 eur\u00f3pska rieka, ktor\u00e1 te\u010die od z\u00e1padu na v\u00fdchod, je pr\u00e1ve Dunaj. Po dlh\u00fdch 2850 km sa vlieva do \u010cierneho mora v oblasti delty Dunaja (4 300 km\u00b2) v Rumunsku a na Ukrajine. Na rozdiel od in\u00fdch riek d\u013a\u017eka Dunaja sa meria od \u00fastia k prame\u0148u. V\u00fdchodiskov\u00fdm bodom je maj\u00e1k v Suline pri \u010ciernom mori. Uzn\u00e1van\u00e9 povodie Dunaja m\u00e1 rozlohu 805 000 km\u00b2. Pr\u00edtoky, ktor\u00e9 pramenia v\u00e4\u010d\u0161inou v Alp\u00e1ch, zv\u00e4\u010d\u0161a stekaj\u00fa z pravej strany. Dunaj vznik\u00e1 s\u00fatokom dvoch riek v \u010ciernom lese, Breg a Brigach. Prame\u0148 Bregu sa nach\u00e1dza v bl\u00edzkosti Furtwangen<\/strong>, v nadmorskej v\u00fd\u0161ke 1 078 m. Vzh\u013eadom na to, \u017ee t\u00e1to mal\u00e1 rieka prech\u00e1dza dlh\u0161iu cestu, geograficky je pova\u017eovan\u00e1 za prame\u0148 Dunaja. Tieto dve rieky sa sp\u00e1jaj\u00fa v Donaueschingene<\/strong>, kde sa v z\u00e1mockom parku nach\u00e1dza font\u00e1na z 19. storo\u010dia s n\u00e1zvom Donauquelle, ktor\u00e1 symbolizuje ofici\u00e1lny prame\u0148 rieky.
      \u00a0 Dunaj z B\u00e1denska-W\u00fcrttemberska, kde prech\u00e1dza cez Sigmaringen a Ulm<\/strong>, vstupuje cez Bavorsko (Regensburg a Passau) do severn\u00e9ho Rak\u00faska (pretek\u00e1 cez Linz a Viede\u0148), potom cez Slovensko<\/strong>, kde pretek\u00e1 Bratislavou<\/strong>, \u010falej pretek\u00e1 cez Ma\u010farsko (cez Budapest<\/strong>) od severu na juh a medzi Baranje a rie\u010dnym ostrovom Karapand\u017ea vstupuje do v\u00fdchodn\u00e9ho Chorv\u00e1tska. Potom sleduje hranicu medzi dvoma \u0161t\u00e1tmi Chorv\u00e1tskom a Srbskom (Vojvodina). Prech\u00e1dza popri Vukovare a od Iloku op\u00fa\u0161\u0165a Chorv\u00e1tsko a vtek\u00e1 do Srbska. Na vstupe do Srbska prech\u00e1dza popri B\u00e1\u010dskej Palanke, cez Nov\u00fd Sad, Belehrad so Zemunom, Smederevo. Rieka \u010falej predstavuje hranicu medzi Srbskom a Rumunskom, a nesk\u00f4r medzi Rumunskom a Bulharskom. Potom sa vlieva do \u010cierneho mora v Rumunsku, tvoriac ve\u013ek\u00fa deltu na hranici s Ukrajinou. Moldavsk\u00e1 republika v roku 1990 z\u00edskala pr\u00edstup k cca 300 metrom \u013eav\u00e9ho brehu rieky pri Giurgiule\u015ftija (medzi Galati a Reni)<\/strong>.<\/p>\n

      Potenci\u00e1l Dunaja (d\u00f4vody zd\u00f4vod\u0148uj\u00face zachovanie kvality vody)<\/strong><\/p>\n

      \u00a0 Dunaj je v\u00fdznamn\u00fdm zdrojom vody pre pribli\u017ene desa\u0165 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed, ktor\u00ed \u017eij\u00fa pozd\u013a\u017e rieky. V Badensku-W\u00fcrttembergu, vod\u00e1rensk\u00e9 podniky, ktor\u00e9 pitnou vodou z\u00e1sobuj\u00fa plochu medzi Stuttgartom, Bad Mergentheimom, Aalen a okresu Alb-Donau, 30% vody z 30 mili\u00f3nov kubick\u00fd metrov (2004) sprac\u00favaj\u00fa vody Dunaja. Druh\u00e9 mest\u00e1 ako Ulm a Passau vyu\u017e\u00edvj\u00fa aj v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo dunajsk\u00fdch v\u00f4d ako pitn\u00fa vodu. V Rak\u00fasku sa 99 % pitnej vody z\u00edskava z podzemn\u00fdch zdrojov, dunajsk\u00e9 vody sa vyu\u017e\u00edvaj\u00fa iba po\u010das obdobia ve\u013ek\u00e9ho sucha. Podobne je to aj v Ma\u010farsku, kde 91% pitnej vody tvor\u00ed voda z podzemn\u00fdch zdrojov. Ostatn\u00e9 krajiny tie\u017e slabo vyu\u017e\u00edvaj\u00fa vodu Dunaja kv\u00f4li siln\u00e9mu zne\u010disteniu. Jedin\u00e9 miesta na rumunskom pobre\u017e\u00ed vyu\u017e\u00edvaj\u00fa t\u00fato vodu na pitie, preto\u017ee je rieka na tomto \u00fazem\u00ed znovu \u010dist\u00e1 (Drobeta Turnu-Severin, delta Dunaja).<\/p>\n

      \u00a0 Okrem toho, \u017ee je Dunaj ve\u013ekou splavnou riekou, je aj jedn\u00fdm z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch faktorov, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa ekonomick\u00fd, urb\u00e1nny, kult\u00farny a historick\u00fd v\u00fdvoj v regi\u00f3ne, ktor\u00fd je ob\u00fdvan\u00fd 115 mili\u00f3nmi obyvate\u013eov.<\/strong><\/p>\n

      \u00a0 Jedn\u00e1 sa o faktor efekt\u00edvnej eur\u00f3pskej spolupr\u00e1ce, ako aj n\u00e1rodn\u00e9ho a region\u00e1lneho rozvoja \u00fazem\u00ed, kde rieka svojim potenci\u00e1lom vpl\u00fdva na intenzifik\u00e1ciu po\u013enohospod\u00e1rstva prostredn\u00edctvom rozvoja zavla\u017eovania, rozvoja priemyslu napojen\u00e9ho na lacn\u00fa lodn\u00fa dopravu, transport, pr\u00edstavy, sez\u00f3nne rekre\u00e1cie a kult\u00farny turizmus. T\u00e1to oblas\u0165 je pova\u017eovan\u00e1 za makroregi\u00f3n<\/strong> na z\u00e1klade spolo\u010dn\u00fdch hodn\u00f4t, spolo\u010dn\u00e9ho historick\u00e9ho dedi\u010dstva a spolo\u010dnej bud\u00facnosti. Dohovor o ochrane Dunaja bol v roku 1994 podp\u00edsan\u00fd 14 \u0161t\u00e1tmi s celkovou rozlohou 2 000 km2. Zmluvn\u00e9 \u0161t\u00e1ty tohto dohovoru s\u00fa tie\u017e signat\u00e1rmi Strat\u00e9gie E\u00da pre podunajsk\u00fa oblas\u0165.<\/p>\n

      \u00a0 Environment\u00e1lne zdroje jednotliv\u00e9 krajiny zdie\u013eaj\u00fa a id\u00fa nad r\u00e1mec n\u00e1rodn\u00fdch z\u00e1ujmov. To plat\u00ed najm\u00e4 na podunajsk\u00fd regi\u00f3n, ktor\u00fd zah\u0155\u0148a horsk\u00e9 oblasti, napr\u00edklad v Karpatoch, na Balk\u00e1ne, \u010diasto\u010dne v Alp\u00e1ch. T\u00e1to oblas\u0165 m\u00e1 tie\u017e bohat\u00fa a jedine\u010dn\u00fa fl\u00f3ru a faunu (vodn\u00e9 i suchozemsk\u00e9 organizmy), vr\u00e1tane nieko\u013ek\u00fdch miest v Eur\u00f3pe, ktor\u00e9 s\u00fa domovom pelik\u00e1nov, vlkov, medve\u010fov a rysov. Tieto mest\u00e1 s\u00fa st\u00e1le pod v\u00e4\u010d\u0161\u00edm n\u00e1porom v d\u00f4sledku \u013eudskej \u010dinnosti. Spolupr\u00e1ca m\u00e1 k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa d\u00f4le\u017eitos\u0165, inak dobre vykonan\u00e1 pr\u00e1ca na jednom mieste m\u00f4\u017ee by\u0165 anulovan\u00e1 zanedb\u00e1van\u00edm zo strany in\u00fdch. Existuj\u00face \u0161trukt\u00fary spolupr\u00e1ce by sa mali posilni\u0165.<\/p>\n

      Obdobie zav\u00e1dzania syst\u00e9mu: 5 rokov<\/strong><\/p>\n

      Aktivity: I. rok implement\u00e1cie<\/strong><\/p>\n

      Mest\u00e1 z\u00e1padn\u00e9ho Balk\u00e1nu:<\/p>\n

      Slovinsko:<\/strong> Maribor, Murska Sobota, Radgona, Ptuj Ljutomer, Gornja, Slovinsk\u00e1 Bystrica, Roga\u0161ka Slatina, Celje, Slovenj, Gradec, Velenje, La\u0161ko, Bre\u017eice, Kr\u0161ko, Novo Mesto, Ljubljana, \u010crnomelj, Dom\u017eale, Kamnik, Kranj, Jesenice, Bled, Postojna, Vrhnika, Logatec, Nova Gorica, Idrija, Vipava, Ankaran, Koper, Izola, Piran, Portoro\u017e, \u0160kofja, Loka, Tr\u017ei\u010d, Trbovlje, Zagorje ob Savi<\/p>\n

      Chorv\u00e1tsko:<\/strong> Osijek, \u0110akovo, Vukovar, Ilok, Vinkovci, \u017dupanja, Vara\u017edin, Virovitica, Bjelovar, Slavonski Brod, Sisak, Po\u017eega, Z\u00e1hreb, Koprivnica, \u010cakovec, Karlovec, Petrinja, Rijeka, Opatija, Pula, Rovinj, Umag, \u0160ibenik, Zadar, Trogir, Split, Makarska, Dubrovnik, Kor\u010dula, Hvar, Bol, Krk, Cres, Mali Lo\u0161inj<\/p>\n

      Srbsko:<\/strong> Belehrad, Leskovac, Vranje, Dimitrovgrad, Prokuplje, Kur\u0161umlija, Ni\u0161, Kru\u0161evac, Kraljevo, \u010ca\u010dak, U\u017eice, Valjevo, Para\u0107in, \u0106uprija, Zaje\u010dar, Bor, Jagodina, Po\u017earevac, Smederevo, Ruma, Sremska Mitrovica, Pan\u010devo, Kikinda, Vr\u0161ac, Novi Sad, Ba\u010dka Palanka, Subotica, Sombor<\/p>\n

      Kosovo:<\/strong> Pri\u0161tina, Prizren, Novi Pazar, Kosovsk\u00e1 Mitrovica<\/p>\n

      Alb\u00e1nsko:<\/strong> Tirana, Dra\u010d, Skadar, Vlore<\/p>\n

      Maced\u00f3nsko:<\/strong> Veles, Negotino, Demir, Kapija, Kavadarci, Struga, Ohrid, Strumica, Ki\u010devo, Debar, Skopje, Djevdjelija, Tetovo, Bitola, Kumanovo, Gostivar, Prilep, Stip, Berovo, Ko\u010dani<\/p>\n

      \u010cierna Hora<\/strong>: Podgorica, Nik\u0161i\u0107, Herceg Novi, Kotor, Bar, Ulcinj, Pljevlja, Berane, Cetinje<\/p>\n

      Bosna a Hercegovina<\/strong>: Sarajevo, Banja Luka, Zenica, Biha\u0107, Tuzla, Mostar, Bijeljina, Br\u010dko, Prijedor, Bosanska, Gradi\u0161ka, Priboj, Doboj, Prnjavor, Zvornik,<\/p>\n

      Gr\u00e9cko<\/strong>: At\u00e9ny, Sol\u00fan, Komotini, Kozani<\/p>\n

      II. rok implement\u00e1cie:<\/strong><\/p>\n

      4B – 4 metropoly na Dunaji:<\/strong> Viede\u0148 – Bratislava \u2013 Budape\u0161\u0165 – Belehrad<\/p>\n

       <\/p>\n

      III. rok implement\u00e1cie:<\/strong><\/p>\n

      Mest\u00e1 na Dunaji:<\/strong><\/p>\n

      Nemecko<\/strong>: Tuttlingen, Sigmaringen, Ulm, Ingolstadt, Regensburg, Passau a Straubing,
      Rak\u00fasko<\/strong>: Mauthausen, Enns, Durnstein, Krems, Linz a Viede\u0148
      Slovensko<\/strong>: Bratislava, Kom\u00e1rno
      Ma\u010farsko:<\/strong> Gy\u0151r, Szoba, Visegrad, Dunajuvaro\u0161, Baja, Moh\u00e1\u010d, Budape\u0161\u0165,
      Chorv\u00e1tsko<\/strong>: Vukovar a Ilok,
      Srbsko<\/strong>: Apatin, Ba\u010dka Palanka, Novi Sad, Belehrad, Pan\u010devo, Smederevo,
      Rumunsko<\/strong>: Baragana, Dobrud\u017ea, Turnu Severin, Giurgiu, Braila a Galati,
      Moldavsko<\/strong>: Giurgiulesti,
      Ukrajina<\/strong>: Vilkov, Izmail, Kilija,<\/p>\n

      IV. rok implement\u00e1cie:<\/strong><\/p>\n

      Mesta v krajin\u00e1ch, ktor\u00e9 sa priamo spojen\u00e9 s Dunajom:<\/strong>
      Nemecko, Rak\u00fasko, Slovensko, Ma\u010farsko, Chorv\u00e1tsko a Srbsko (pokra\u010dovanie), Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko, Ukrajina<\/p>\n

       <\/p>\n

      V. rok implement\u00e1cie:<\/strong><\/p>\n

      Mest\u00e1 v \u0161t\u00e1toch, ktor\u00e9 svojimi pr\u00edtokmi patria do povodia Dunaja:<\/strong> Taliansko, Po\u013esko, \u0160vaj\u010diarsko, \u010cesk\u00e1 republika, Slovinsko, Bosna a Hercegovina, \u010cierna Hora, Maced\u00f3nsko, Gr\u00e9cko, Alb\u00e1nsko<\/p>\n

      Ciele pl\u00e1nujeme uskuto\u010d\u0148ova\u0165 prostredn\u00edctvom uveden\u00fdch aktiv\u00edt najprv v mest\u00e1ch z\u00e1padn\u00e9ho Balk\u00e1nu, \u010do je u\u017e \u010das\u0165 za\u010dat\u00e9ho projektu vytv\u00e1rania syst\u00e9mu, do ktor\u00e9ho s\u00fa teraz zakomponovan\u00e9 u\u017e 4 \u0161t\u00e1ty: Slovinsko, Srbsko, Chorv\u00e1tsko a Bosna a Hercegovina. Prv\u00e1 f\u00e1za predstavuje zahrnutie v\u0161etk\u00fdch 9 \u0161t\u00e1tov z\u00e1padn\u00e9ho Balk\u00e1nu. N\u00e1sledne by sme prepojili 4 metropoly, ktor\u00e9 le\u017eia priamo na Dunaji a z ktor\u00fdch ka\u017ed\u00e1 m\u00e1 vo vz\u0165ahu k rieke nejak\u00e9 osobitosti. <\/p>\n

      T\u00fdm by sme vytvorili prostredie vhodn\u00e9 pre prepojenie t\u00fdchto miest pokia\u013e ide o pokia\u013e ide o v\u00fdmenu sk\u00fasenost\u00ed vo v\u0161etk\u00fdch aspektoch v\u00fdroby a distrib\u00facie vody od v\u00fdroby po \u010distenie odpadov\u00fdch v\u00f4d. T\u00e1to \u010das\u0165 projektu zah\u0155\u0148a v sebe e\u0161te tri \u010fal\u0161ie \u0161t\u00e1ty \u2013 Rak\u00fasko, Slovensko, Ma\u010farsko. Priamo na Dunaji je 40 miest a cca 10 miest \u0161t\u00e1tov, ktor\u00e9 svojimi pr\u00edtokmi patria do povodia Dunaja, cca 200 miest. Celkovo projekt zah\u0155\u0148a 244 miest.<\/p>\n

      Vzdel\u00e1vanie koordin\u00e1torov pre pr\u00e1cu v mest\u00e1ch na Dunaji uskuto\u010d\u0148uje organiz\u00e1cia Vodn\u00e1 agent\u00fara so svojimi sk\u00fasen\u00fdmi spolupracovn\u00edkmi na \u00fazem\u00ed t\u00fdchto \u0161t\u00e1tov.<\/p>\n

      Vzdel\u00e1vanie n\u00e1rodn\u00fdch koordin\u00e1torov pre \u0161t\u00e1ty v dunajskom regi\u00f3ne sa uskuto\u010d\u0148uje od 1. roku implement\u00e1cie projektu, t. j. nadv\u00e4zuje sa na u\u017e za\u010dat\u00fd syst\u00e9m od rok 2013. Vzdel\u00e1vanie uskuto\u010d\u0148uje nosite\u013e projektu organiz\u00e1cia Vodn\u00e1 agent\u00fara s podporou mimovl\u00e1dneho sektora a ich pr\u00edkladov dobrej praxe so zap\u00e1jan\u00edm pr\u00edslu\u0161n\u00fdch odborn\u00fdch spolupracovn\u00edkov.<\/p>\n

      Vzdel\u00e1vanie sa organizuje na ro\u010dnej \u00farovni, na medzin\u00e1rodnej konferencii kde sa stretn\u00fa koordin\u00e1tori, ktor\u00ed s\u00fa u\u017e zapojen\u00ed do projektu a novoregistrovan\u00ed na z\u00e1klade pozv\u00e1nky od organiz\u00e1cie Vodn\u00e1 agent\u00fara. N\u00e1rodn\u00ed koordin\u00e1tori s\u00fa zodpovedn\u00ed za vytv\u00e1ranie t\u00edmov, ktor\u00e9 bud\u00fa pracova\u0165 na \u00fazem\u00ed \u0161t\u00e1tov pod\u013ea pl\u00e1nov zap\u00e1jania do \u010dinnosti dan\u00fdch kraj\u00edn.<\/p>\n

      Cel\u00fd projekt, teda vytvorenie syst\u00e9mu, od sam\u00e9ho po\u010diatku sleduj\u00fa m\u00e9di\u00e1, aby boli tie\u017e s\u00fa\u010das\u0165ou \u010dinnost\u00ed. Usporad\u00favaj\u00fa sa tla\u010dov\u00e9 konferencie, utv\u00e1raj\u00fa sa kontakty a pripravuj\u00fa medi\u00e1lne vyst\u00fapenia. Projektov\u00fdmi aktivitami s\u00fa odborn\u00e9 konferencie, pracovn\u00e9 osobn\u00e9 a videostretnutia, v\u00fdkazy pr\u00e1ce, monitorovanie a hodnotenia. Osobitnou s\u00fa\u010das\u0165ou projektu s\u00fa odborn\u00e9 s\u00fastredenia, \u0161tudijn\u00e9 cesty pre koordin\u00e1torov a partnerov. V\u0161etky materi\u00e1ly pre pr\u00e1cu sa prisp\u00f4sobuj\u00fa potreb\u00e1m vzdel\u00e1vania a prekladaj\u00fa sa do jazykov jednotliv\u00fdch kraj\u00edn.<\/p>\n

      V\u00fdsledky:<\/strong><\/p>\n